U nás z roboty je taká možnosť, ísť si zakorčuľovať na ľad, na náš starý zimný štadión aj v lete a to celkom bezplatne, vstup je na zamestnaneckú ID kartičku. Tak prečo to nevyužiť? Povedala som si... korčule mám... také staré ošúchané biele, ktoré už 15 rokov nevideli ľad... a ešte k tomu zadarmo... ktorý slovák by takejto ponuke odolal??? :-) Tak sme sa s manželom rozhodli, že dieťa dáme rodičom do úschovy a pôjdeme si zakorčuľovať... Manžel stál na korčuliach niekedy v ´98... vraj to sa nedá zabudnúť - myslím korčuľovanie. Nakoľko korčuľujem na kolieskových, myslela som si, že to bude v pohode... ha ha ha... nebolo to v pohode... Prvé vykročenie na ľad a vua vua vua vua bááác.... Pocity pri páde na kolieskových a ľadových korčuliach boli úplne rovnaké... štýl nie... Stále som mala pocit, že mi ujde noha a ja sa strieskam... keď som ako tak nabrala odvahu a pustila som sa manžela, ktorého som asi 20 minút kliešťovito zovierala, tak som nabehla s pravou korčuľou do nejakej blbej ryhy a o chvíľu som bola zase zavesená na manželovi... Ten ma elegantne odprevadil na lavičku, aby som si oddýchla (po náročnom výkone) a on si išiel polietať po ľade... obdivovala som, ako mu to ide... aj všetkým okolo... a hlavne deťom... so skonenou hlavou so sledovala korčule na hompáľajúcich sa mojich nohách... hmm... po chvíľke ma napadla myšlienka... a musím... povedala som si... a vykročila som sama v ústrety davu korčuľujúcemu v jednom smere... pravá ľavá a zaber... pravá ľavá a zaber... spadnem spadnem... nespadnem...uvidíme.... prešla som celé kolečko dokola a ešte raz... nohy ma boleli ako nikdy.... ale išlo to... moja radosť bola veľká, keď som predbehla 10 ročné dieťa :-)... hurá ja sa viem korčuľovať... tešila som sa v tichosti.... a zrazu ktosi zapískal, že je koniec... škoda... už som sa začínala cítiť ako majsterka sveta v korčuľovaní... a musím odísť... ale odchádzala som s malým kúskom nádeje, že nabudúce to bude lepšie... bocianím krokom sme sa blížili k nášmu autu vo svetroch a korčuliach na pleci... keď sme vystúpili z auta pred bránou, stálo tam zopár susedov v kraťasoch a tielkach... a my dvaja vo svetroch s korčuľami... a ja navyše s vyblýskaným úsmevom na tvári... ktovie čo si mysleli... v každom prípade nie je korčuľovanie na kolieskových také ľahké ako na ľadových... totižto... na kolieskových som sa učila týždeň, kdežto na ľadových 40 minút... :-)
Napíšte mi Vaše postrehy...
Komentáre
No vidíš...
Kopa modrín a roztrhané nohavice.
A čo sa korčulí na ľad týka, tak tie som už nepoužil ani nepametám.
Ani vlastne neviem, či ich ešte mám.
Kolieskáče
noo..